Text a iné fetiše (1. a 23. okt. 2018)

1. okt. 2018

V knihe o Malostranskom cintoríne sa v súvislosti s hrobkou rodiny Haas spomína Schillerova hrobka, resp. hrobka, v ktorej boli uložené jeho pozostatky (o ktorých sa v r. 2008 zistilo, že mu vlastne nepatria)(1). Hrobka rodiny Haas ňou bola inšpirovaná, vraj to bola v tom čase módna záležitosť.

Na cintoríne ma ešte zaujalo množstvo sôch, ktoré akoby vychádzali z gotiky. Cintorín bol založený v 16. storočí pri kostole, ktorý tam už dnes nestojí. Kedysi tam bola kostnica aj márnica.

23. okt. 2018

Ráno citát z Proustovej eseje Dnové četby (2) o tom, že živí sú vlastne mŕtvi, ktorí sa ešte neujali svojich funkcií. Citát sa vzťahuje k už nežijúcim spisovateľom, ktorí si plnia svoju funkciu prostredníctvom kníh, ktoré tu zanechali.

Smrť je iracionálna.

Proust v nás otvára dvere do miestností, ktoré v nás vždy boli, iba sme o nich nevedeli. Podľa neho kniha sama osebe nie je nositeľom žiadnej duchovnej hodnoty, tú do nej vkladá až čitateľ.

Včera som si kúpil knihu o Malostranskom cintoríne. Večer som si v nej listoval a neskôr aj trochu čítal. Bol som sklamaný z toho, že som v nej nenašiel práve tie informácie, ktoré som očakával najviac, napríklad o hrobke rodiny Haas a prototypoch hrobiek, ktoré boli v 19. storočí obľúbené, naopak, je tu veľa informácií, ktoré nepotrebujem, ako napríklad menný zoznam osôb, ktoré tu boli pochované. Na druhej strane sa teším na kapitolu o sochároch a ich dielach ako aj o typoch jednotlivých sôch vyjadrujúcich smútok, pre ktoré sochári hľadali námety v gréckej mytológii, čím vytvárali aj akési kultúrne skomoleniny.


(1) Príbeh Schillerových pozostatkov sem určite neskôr napíšem.

(2) Krásne knižné vydanie z roku 1933, čiže už takmer starožitnosť, a zrejme aj jediné vydanie v češtine. Obálka vyzerá podobne ako zošit, do ktorého som si začal zapisovať všetko súvisiace s Ostrovmi nikoho. Okrem brožovaného vydania vyšlo ešte 100 číslovaných výtlačkov na ručnom papieri v koženej väzbe.