Text a iné fetiše – 19. feb. 2019

Prvá fotografia: Pohľad na Ostrov Sv. Michala z nábrežia Fondamente Nove. Podobných záberov som minulý rok urobil niekoľko, ale tento som chcel spraviť mamiyou 645 na čiernobiely fomapan.

Druhá fotografia: Pohľad na Ostrov Sv. Michala z ostrova Murano. Nie je to ten charakteristický pohľad na červený múr s prvkami z istrijského mramoru a vyčnievajúcimi cyprusmi. Na pravej strane je totiž mohutná budova kláštora kamaldulských mníchov z pálených tehál a kostol Sv. Michala z istrijského mramoru.

Tretia fotografia: Pohľad na evanjelickú sekciu cintorína na Ostrove sv. Michala so sochou strážiacou ticho (ako som si ju pre seba pomenoval) pred cyprusovou alejou. Tento záber poznáš z videa k performancii In Absentia. Urobil som ho pred rokom na digitál, keďže však svietilo príliš ostré slnko, na soche sú všetky detaily vybielené. V tejto sekcii cintorína pôsobí všetko sivo, keďže nie je takmer vôbec udržiavaná.

Štvrtá fotografia: Čelný pohľad na kaplnku v rímsko-katolíckej sekcii, ktorú som chcel odfotiť v septembri, ale neurobil som to, pretože v nej práve prebiehala bohoslužba. Nechcel som rušiť alebo nebodaj niekoho uraziť. Na kaplnku sa napája múr oddeľujúci najväčšiu rímskokatolícku sekciu starého cintorína od ďalších sekcií. Kaplnka je na vrchole kríža tvoriaceho pôdorys sekcie. Tento záber dobre ilustruje mriežkovité usporiadanie cintorína, presne ako to odporúčal Loudon. Priamo oproti kaplnke, asi vo vzdialenosti 250 – 300 metrov je čosi ako brána, pravdepodobne pôvodný vstup do cintorína, ktorým sa sem prepravovali zosnulí z mesta a potom ku kaplnke cyprusovou alejou. Muselo to byť pôsobivé. Dnes je brána trvale zatvorená, ale je z nej pekný výhľad na Fondamente Nove. V septembri som si ho odfotil, ale pre Ostrovy nikoho to nie je celkom relevantné.

Piata fotografia: Pohľad na pôvodný vchod do cintorína s výhľadom na Fondamente Nove.

Šiesta fotografia: Kenotaf Antonia Canovu v kostole Santa Maria Gloriosa dei Frari. Pôvodne nebolo mojím zámerom fotiť náhrobky v kostoloch, ale prednedávnom som si uvedomil, že je to dôležitá súčasť projektu ako ukážka okázalých hrobiek v kostoloch. V pyramíde z istrijského mramoru je údajne uložené Canovovo srdce.

Toto je šesť fotografií, ktoré som plánoval urobiť v Benátkach práve dnes, a ktoré by som určite urobil, okrem mnohých ďalších, keby mi to neprekazila chrípka, kvôli ktorej som musel zostať doma. Okrem spomínaných záberov som chcel natočiť ďalšie videá, ktoré by som použil vo videu k In Absentia. Keďže som napísal ďalší text, potrebujem doplniť aj vizuálnu časť. Mal som niekoľko nápadov. Zostáva veriť, že sa mi to podarí v marci, aj keď na dokončenie videa do performancie bude veľmi málo času.