Text a iné fetiše – 31. jan. 2019

Dnes ráno som si uvedomil, že do Benátok by som si mal zobrať aj niektorý z mojich vintage fotoaparátov – buď yashicu alebo mamiyu. Je možné, že do oboch som vložil film už niekedy pred rokom. Čiernobiela analógová fotografia benátskeho cintorína by mohla mať svoje čaro. Dlhujem to svojmu projektu. Hoci si neviem predstaviť, že budem blúdiť po Benátkach s dvomi kamerami a tromi objektívmi. Neviem ako to unesiem, ale nejako to budem musieť vyriešiť. Možno prvý deň jednu kameru, druhý deň druhú.

Ale aby som sa vrátil ku františkánskej katedrále I Frari, ako jej hovoria Benátčania (frari = benátska verzia frati, teda bratia /františkáni/ ako sa im hovorilo už v začiatkoch ich pôsobenia v Benátkach). Katedrála za svoju úctyhodnú veľkosť vďačí aj údajnému súťaženiu medzi františkánmi a dominikánmi. I Frari spolu s dominikánskou katedrálou San Zanipolo (Zanipolo je skrátená verzia Giovanni e Paolo, teda Ján a Pavol, ktorým je katedrála zasvätená) patria medzi najvýznamnejšie stavby benátskej gotiky a vraj mali u ľudí od začiatku väčšiu obľubu, než chrám Sv. Marka. Porušenie nepísaného pravidla o výške stavieb podľa niektorých prameňov vyriešila rozhodnutím, že v oboch katedrálach majú byť pochovávané významné osobnosti Benátok.

Vzorom kenotafu Antonia Canovu vytvoreného jeho študentmi bol kenotaf arcivojvodkyne Márie Kristíny Rakúskej v Augustiniánskom kostole vo Viedni, ktorý Canova dokončil v roku 1805. Canovovi študenti pracujú s rovnakou naráciou, kompozícia je takmer identická, len zrkadlovo obrátená, a zatiaľ čo na kenotafe Márie Kristíny je lev strážcom brány, okrídlený lev s knihou pod prednými nohami na Canovovom kenotafe je atribútom Sv. Marka a symbolom Benátok.

V knihe s benátskymi interiérmi, ktorú mám doma, je nafotený byt v priamom susedstve I Frari. Z väčšiny okien je výhľad na tehlovú fasádu kostola.