Text a iné fetiše (8. feb. 2019)

Ešte pár poznámok k Aragonovmu Aurélienovi, ktorými by som rád uzavrel jednu etapu mojich zápiskov. Hoci bol román napísaný v roku 1944, prevažná časť deja sa odohráva v Paríži 20. rokov 20. storočia. Banálne vyznievajúci príbeh lásky medzi Aurélienom a Berenice rámcovaný živo vykreslenou atmosférou povojnového Paríža a života buržoázie napojenej na nastupujúce umelecké smery reprezentované predstaviteľmi nižšej spoločenskej triedy je popretkávaný leitmotívom smrti zosobneným v posmrtnej maske neznámej zo Seiny (L’Inconnue de la Seine). Ja som náhodou narazil na vydanie v českom preklade z roku 1958 bez obálky, ktorá k nej kedysi patrila, s razenou dekoráciou pripomínajúcou štýl art deco na bielej plátenej väzbe. Existuje aj slovenské vydanie z roku 1970 s ilustráciou na obálke znázorňujúcou masku neznámej utopenej ženy.

Podľa neovereného a dnes už asi aj neoveriteľného príbehu bola koncom 19. storočia na nábreží Seiny v Paríži objavená mŕtvola neznámej ženy. Keďže telo nenieslo žiadne známky násilia, predpokladalo sa, že žena spáchala samovraždu. Patológ, ktorý mŕtvolu obhliadal, bol údajne natoľko zasiahnutý jej krásou, že vytvoril sadrový odliatok jej tváre (neviem či bolo bežné, že patológovia zhotovovali podobné odliatky, ale v tomto duchu o maske píše aj Aragon). Tvár, ktorá sa dá ľahko nájsť na webe, má súmerné črty a úsmev pripomínajúci Monu Lisu (podľa toho dostala tiež prezývku “utopená Mona Lisa”) a zjavne patrila veľmi mladej žene. Podľa iných zdrojov pochádzala posmrtná maska z dielne majiteľa jednej nemeckej manufaktúry a bola odliatkom tváre jeho dcéry (takýto odliatok s názvom manufaktúry som videl pred niekoľkými týždňami na ebayi, majiteľ ho ponúkal v aukcii za vyvolávaciu cenu približne 250 eur).

Maska sa zakrátko stala módnym doplnkom mnohých parížskych domácností a okrem toho, že bola predmetom rôznych špekulácií, niektoré ženy sa dokonca štylizovali do jej podoby, údajne sa na nejaký čas stal módnym jej účes, objavila sa v niektorých významných literárnych dielach 20. storočia, bola predlohou aj pre diela výtvarných umelcov a fotografov. Snáď najkurióznejší je však fakt, že ako predloha poslúžila aj pre vytvorenie prvej resuscitačnej figuríny v 50. rokoch 20. storočia, vďaka čomu si vyslúžila titul “najbozkávanejšia tvár”.