Text a iné fetiše (utopenec)

Jedna z mojich najobľúbenejších poviedok od G. G. Márqueza je o utopencovi, ktorého vyplavilo karibské more neďaleko rybárskej osady. Charizma neznámeho utopenca je taká veľká, že mu ženy z osady nielenže vymyslia meno, na ktorom sa svorne zhodnú, že mu určite patrilo, ale si o Štefanovi vykonštruujú rôzne anekdoty, v ktorých hrá hlavnú úlohu jeho veľké telo, a keď sa vrátia muži zo susedných dedín zo správami, že v žiadnej nikto z mužov nechýba, všetci si môžu s úľavou vydýchnuť, že je to “ich” Štefan. Chýr o neobyčajnom mŕtvom mužovi sa rýchlo rozšíri do širokého okolia, prichádzajú ľudia, ktorí si ho posmrtne adoptujú ako syna, brata, bratranca atď,. aby mu mohli vystrojiť pohreb primeraný jeho výnimočnosti. Ušijú mu nové oblečenie, vyzdobia ho kvetmi a talizmanmi odháňajúcimi nešťastie, a napriek zaužívanému zvyku hodia jeho telo do mora bez starej kotvy, ktorá by mu robila závažie, aby sa k nim mohol vrátiť, kedykoľvek bude chcieť.