Blog

Recenzia výstavy Čiara na dlani môjho otca v Šopa Gallery v Košiciach od Samuela Velebného vo Flash Arte

Úmrtie otca uprostred dva roky trvajúcich príprav výstavy sa stalo motívom, ktorý Maroš Rovňák rozvinul do 32-minútového experimentálneho filmu. Inštalácia v galérii je strohá – v prvej miestnosti je autorov fotoautoportrét a tmavá miestnosť slúži na premietanie filmu. Výstava bola pre protipandemické opatrenia presunutá na internetový kanál Šopy, kde aj podľa kurátorky Ivany Komanickej paradoxne funguje lepšie, keďže diváci sledujú film v intimite domovov. Projekt dopĺňa aj online prednáška autora Et In Arcadia Ego – Navždy alebo večne o kultúrnej histórii pochovávania. Jeden z motívov, ktoré autor skúmal sprevádzajúc otca jeho poslednými dňami, je domov. Kvôli filmovej dokumentácii sa vrátil na čas do rodičovského bytu, kde vytváral videodokumentáciu. Tá má vo filme spolu s found footage materiálom charakter ambientného, čierno-bieleho obrazového pozadia. Tažisko je vo zvukovej stope nahovorenej samotným Rovňákom, ktorý umne využíva svoj zastretý hlas. Strohé denníkové fakty sa prelínaju s kritikou spoločnosti vo vzťahu k umieraniu či strachu z covidovej smrti – neľudský prístup nemocníc, ktoré pacientov neinformujú dostatočne o blížiacej sa smrti, prebyrokratizovaný prístup hasičov (nepomohli pri otcovej poslednej ceste z nemocnice domov, pretože nešlo o nehodovú udalosť, “len” o nevládneho človeka a absenciu výťahu), ci formalizmus pohrebných obradov (podľa Rovňáka kňaz na pohrebe “iba nezmyselne zdôrazňoval všetky veci”, ktoré vinou opatrení chýbali). Nástup prvých zmätených karanténnych obmedzení v čase pohrebu len umocňuje pocit z nezmyselnosti niektorých spoločenských konštrukcií a zvyklostí, v ktorých chtiac-nechtiac žijeme i umierame.

Filmom i sprievodnou prednáškou sa nesú historiografické i filozofické pojednania o vzťahu ľudskej smrti a hmoty miest. Túto líniu vo filme stelesňujú Benátky, kontrastujúce s malomestskou realitou autobiografickej línie. Benátky sú však pre Rovňáka jedným z domovov, v rozprávaní vyjadruje túžbu i nemožnosť sa tam čím skôr znova dostať. Práve z Benátskeho karnevalu v čase posledných otcových dní dorazili na Slovensko jedni z prvých nakazených. Benátky boli do 24 hodín evakuované a po šiestich dekádach preľudnenosti “vymreli”, inými slovami – dostali možnosť vymaniť sa z gigantického objemu turizmu. V prednáške tiež dostáva priestor Paríž a exkurz do histórie vývoja politík pochovávania, verejného zdravia, či rovnosti. Tie v konečnom dôsledku vždy nadobúdajú podobu kamenných hrobových stavieb so životnosťou ďaleko presahujúcou tú ľudskú. Ako zásadný míľnik v dejinách pochovávania sa predstavuje prechod od stredovekých masových hrobov pri kostoloch ku sekularizovaným a hygienickejším cintorínom so samostatnými hrobovými miestami a slobodou ich poňatia.

Film sa pre nečakané udalosti z obdobia vzniku a tiež dlhodobému autorovmu štúdiu témy smrti a súvisiacich javov stal univerzálnym, doširoka rozkročeným zážitkom na pozadí osobnej udalosti. Súdobý “žáner” karanténneho denníka sa tak dočkal mnohovrstvového príspevku s podnetmi smerom k postcovidovej budúcnosti.

Samuel Velebný

Kniha ihiel na webe umenia

Kniha ihiel, z cyklu Červený dialóg, zo zbierky Nitrianskej galérie

Maroš Rovňák je umelec, u ktorého je téma smrti jedným z najdôležitejších pilierov v jeho autorskom programe. V Knihe ihieltématizuje smrť – v knižnom objekte, ktorý je doplnený o ručne vyšívaný text, rozprávajúci príbeh o Červenej čiapočke: „ kde dievčatko, bez toho, aby o tom vedelo, je mäso a pije krv svojej mŕtvej matky, čo môže byť interpretované ako podobenstvo o obeti, ktorú prináša staršia generácia v prospech mladšej, ktorá to prijíma ako samozrejmosť“ (M.Rovňák).

Autor text vyšíval červenou niťou na staré kúsky látok, ktoré tkala umelcova, už nežijúca, stará matka a vyšívala jeho mama. Rovňák vytvára pomyselný generačný dialóg, ale snaží sa  „ o komunikáciu“ s jeho už nežijúcou starou mamou. Červená farba nite a bielej farby textílie odkazuje na krv a telo… na prijímanie Kristovho tela a krvi v kresťanskej tradícii, na smrť, ale aj na obnovu života a na jeho duchovný rozmer.

Autor často pracuje vo svojej tvorbe s kresťanskou symbolikou (estetikou), ako agnostik naráža  na to, že duchovný rozmer života je v nás samých. Formálne jeho diela pôsobia veľmi harmonizujúco a upokojujúco, až po pochopení významu diel sa divákovi otvára pomyselná dezilúzia zo života. Okrem smrti reflektuje vo svojej tvorbe aj problémy spoločenských stereotypov (napr. témy rodu, či kresťanstva), ale aj problém samoty/osamelosti jedinca.

Ľudmila Kasaj Poláčková ● Virtualna galéria NG

Čiara na dlani môjho otca/ Line on My Father’s Palm

Pozvánka na výstavu / Invitation to the exhibition

Scroll down for English version

Maroš Rovňák
ČIARA NA DLANI MÔJHO OTCA
Sprístupnenie výstavy: 3. decembra o 18:00
Trvanie výstavy: 4. decembra – 15. januára 2021
Kurátorka výstavy: Ivana Komanická

Malá samostatná výstava Maroša Rovňáka „Čiara na dlani môjho otca“ dostala názov podľa autorovho nového experimentálneho denníkového filmu. Film, ktorý kombinuje autorské fotografie a fotografie z rodinného archívu, denníkové záznamy, spravodajské šoty, found footage videa a autorskú hudbu, je hlboko osobným, a predsa ponúka divákovi istú formu univerzálneho zážitku, možnosť zažiť transcendenciu a empatiu. Film sa sústreďuje na tému umierania, starostlivosti o umierajúcich a možnosti pohrebných rituálov a rituálov trúchlenia počas koronavírusovej pandémie, v ktorej sa smrť dezinfikovala. Autorova dlhoročná fascinácia kultúrou Benátok sa stáva fatálnou, Benátky sa stávajú zdrojom apokalyptickej nákazy. Do tohto nového sociálneho a politického prostredia prichádza umierajúci otec.

Film bude premiérovaný online v rámci otvorenia výstavy.

Maroš Rovňák je multimediálny umelec, pracujúci so zvukom, videom a fotografiou. Téma smrti je konštantne prítomná v jeho tvorbe. V posledných rokoch sa venoval umeleckému výskumu posunu vnímania smrti v období osvietenstva, ktoré poskytlo základ pre zrod moderných cintorínov v Európe. Performancia In Absentia (2019 – 2020) je venovaná mladej slovenskej archeologičke Martine Kušnírovej zavraždenej spolu s jej snúbencom, investigatívnym novinárom Jánom Kuciakom. Jeho performancie a  divadelné hry boli prezentované na festivaloch experimentálnej tvorby New Poetry Form (Košice 2018), Žižkovská noc (Praha 2019), Festival KioSK Žilina-Záriečie (2015). Holandské vydavateľstvo Waanders & De Kunst zaradilo jeho prácu Korzety (2001) do historickej publikácie „Queer!? Beeldende kunst in Europa 1969-2019 mapujúcej zrod a vývoj gay a queer umenia v Európe. Žije a tvorí v Banskej Bystrici, kde pôsobí ako riaditeľ Stredoslovenskej galérie.

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Ďalej je projekt realizovaný s finančnou podporou Mesta Košice.

Maroš Rovňák
LINE ON MY FATHER’S PALM

Exhibition opening: December 3, 2020 / 6:00 p.m.
Exhibition duration: 4 December – 15 January 2021
Exhibition curator: Ivana Komanická

Maroš Rovňák, Bez názvu / Untitled, 2020

Maroš Rovňák’s small solo exhibition “A Line on My Father’s Palm” was named after the author’s new experimentalshort diary movie. The movie, which combines authorial and family archive photographs, diary entries, news shots, found footage videos and music, is deeply personal, yet offers the viewer a form of universal experience, the opportunity to experience transcendence and empathy. The movie focuses on the topic of dying, the care of the dying and the possibilities of funeral rituals and mourning rituals during a coronavirus pandemic in which death was disinfected. The author’s long-term fascination with the culture of Venice becomes fatal, Venice becomes a source of apocalyptic contagion. A dying father comes into this new social and political environment.

The movie will be premiered online as part of the opening of the exhibition.

Maroš Rovňák is a multimedia artist working with sound, video and photography. The theme of death is constantly present in his work. In recent years, he has devoted himself to artistic research on the shift in the perception of death during the Enlightenment, which provided the basis for the birth of modern cemeteries in Europe. Performance In Absentia (2019 – 2020) is dedicated to the young Slovak archaeologist Martina Kušnírová murdered together with her fiancé, investigative journalist Ján Kuciak. His performances and plays were presented at the festivals of experimental art New Poetry Form (Košice 2018), Žižkov Night (Prague 2019), Festival KioSK Žilina-Záriečie (2015). The Dutch publishing house Waanders & De Kunst included his work Corsets (2001) in the historical publication “Queer !? Beeldende kunst in Europa 1969-2019 mapping the birth and development of gay and queer art in Europe. He lives and works in Banská Bystrica, where he works as the director of the Central Slovak Gallery.

The exhibitions of this gallery from public sources were supported by the Art Support Fund.

The Art Support Fund is the main partner of the project.

Furthermore, the project is implemented with the financial support of the City of Košice.

Šopa Gallery

FB event