Keď som si spätne pozeral svoje zápisky, uvedomil som si, že cintoríny sa v nich prestali spomínať v septembri, po zápise o Benátkach. Potom nasledovali nejaké knihy, rozoberal som Auréliana od Louisa Aragona, Johnsonov filozofický text o Loudonových cintorínoch a Deleuzovho Prousta a znaky. Začiatkom tohto roka som začal tieto texty zverejňovať na svojom webe… Continue reading Text a iné fetiše – 30. jan. 2019
Kategória: fotografia
Text a iné fetiše (13. nov. 2018)
Ak je jediná nádej na nesmrteľnosť estetická, potom je Proustove Hľadanie strateného času hľadaním nesmrteľnosti. (Deleuze hovorí o hľadaní pravdy.)
Text a iné fetiše (12. nov. 2018)
Ľudia ako ja (verím, že nie iba ja), ktorí nemajú deti, majú tendenciu vnímať život ako postupné odumieranie, či umieranie, na rozdiel od tých, ktorí ich majú, a vo vzťahu k nim môžu život vnímať ako nekonečný tok, ako večné obnovovanie alebo pokračovanie. To ale nevysvetľuje prečo sa vo svojej tvorbe (a nielen v nej)… Continue reading Text a iné fetiše (12. nov. 2018)
Text a iné fetiše (1. a 23. okt. 2018)
1. okt. 2018 V knihe o Malostranskom cintoríne sa v súvislosti s hrobkou rodiny Haas spomína Schillerova hrobka, resp. hrobka, v ktorej boli uložené jeho pozostatky (o ktorých sa v r. 2008 zistilo, že mu vlastne nepatria)(1). Hrobka rodiny Haas ňou bola inšpirovaná, vraj to bola v tom čase módna záležitosť. Na cintoríne ma ešte… Continue reading Text a iné fetiše (1. a 23. okt. 2018)
Text a iné fetiše (28. sept. 2018)
Poprvé jsem u známých na venkově viděl nahého mrtvého asi ročního chlapečka, když mi byly 3 roky. Byl nehybný, namodralý, jako voskový, připomínal panenku. Nebyl to nijak děsivý zážitek. Se svou vychovatelkou jsem asi v 7 letech vedl dlouhý rozhovor o tom, co to vlastně je, být mrtvý. Velmi mě zajímalo, zda mrtvý opravdu nic… Continue reading Text a iné fetiše (28. sept. 2018)
