10 000. Evanjelium pre ruže

divadelná hra, 2014



Nedopovedaná dráma o deťoch mŕtvych matiek, nedokončenej poprave a ružiach stratených v púšti, pre tri herečky a opernú speváčku.


Evanjelium pre ruže je mojím druhým divadelným projektom realizovaným v spolupráci s profesionálnymi herečkami Máriou Danadovou, Lenkou Luptákovou a Janou Oľhovou a opernou speváčkou Dominikou Donigou, ktorý som uviedol pod hlavičkou neformálneho divadelného zoskupenia Pominuteľné divadlo. Projekt, ktorého ústrednou témou je násilná smrť, voľne nadväzuje na môj predchádzajúci divadelný projekt Asile de nuit (2013).

Prológ k rozprávaniu protagonistiek hry, priamo, či nepriamo konfrontovaných s násilím, tvoria detské úvahy o smrti vyrozprávané ústami jednej z najmocnejších žien Európy 16. storočia, anglickej kráľovnej Alžbety I. (Jana Oľhová). Prostredníctvom skúmania série štyroch malieb a litografie Edouarda Maneta sa tragický príbeh druhého mexického cisára Ferdinanda Maximiliána Habsburského, známy aj z Asile de nuit, stáva estetickým problémom v rozprávaní historičky umenia (Lenka Luptáková). V rozprávaní mexickej ženy, ktorá stratila dcéru (Jana Oľhová), a v Mexiku väznenej americkej novinárky (Maja Danadová), som sa pokúsil spracovať tému tzv. femicides, sexuálne motivovaných vrážd žien v severomexickom štáte Chihuahua, ku ktorým dochádza od začiatku 90. rokov minulého storočia. Miestami poetické, inokedy zas vedecky nezúčastnené, či naopak osobné, až expresívne rozprávanie sa v závere hry mení na neverbálny hlasový prejav opernej speváčky (Dominika Doniga), ktorý je pokusom o zdieľanie neodovzdateľnej skúsenosti prostredníctvom univerzálneho metajazyka.

Príbehy vyrozprávané postavami divadelnej hry 10 000. Evanjelium pre ruže sa opierajú o výskum udalostí v mexickom meste Juárez (štát Chihuahua) na základe internetových správ a štatistík a publikácií investigatívnych novinárov Diany Washington Valdez a Charlesa Bowdena. Údaje týkajúce sa diela Eduarda Maneta pochádzajú hlavne z textov historikov umenia Juliet Wilson-Bareau, Alberta Boima a Johna Elderfielda. Pre hru som vytvoril scenár založený na autorských textoch, javiskový set, kostýmy a hudbu pozostávajúcu hlavne z rušivých elektronických zvukov. Pri opernom speve vo finálnej scéne som použil digitálne manipulovaný zvuk a samplovanie v reálnom čase.


Fotoset Jána Chmelíka z predstavenia
Text Orszolye Bálint o predstavení na festivale KIOSK 2015