Asile de nuit

divadelná hra, 2013



Divadelná hra o vnútorných izbách, jednej poprave, dvoch pohreboch a skúsenostiach starého fotografa.


Divadelná hra alebo skupinová performancia s presahmi do divadla s názvom Asile de nuit je autorský projekt z roku 2013, pre ktorý som vytvoril scenár, javiskový set, kostýmy a hudbu, a ktorý som režíroval a tiež v ňom účinkoval.

Projekt Asile de nuit (doslova nocľaháreň, v prenesenom zmysle úkryt pred nocou /tmou, samotou, smrťou…/; názov priamo odkazuje na Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho od R. M. Rilkeho) vznikla na základe môjho dlhodobého záujmu o tému smrti a s ňou súvisiacich rituálov trúchlenia hlavne v 19. a začiatkom 20. storočia, ktorých súčasť tvorila napríklad korešpondencia s charakteristickým čiernym orámovaním listov a obálok, ktorou sa bez ohľadu na jej obsah symbolicky vyjadrovala úcta zosnulému a sústrasť pozostalým, či tradícia fotografovania zosnulých v pózach zámerne odkazujúcich skôr na spánok, než na smrť. Zvlášť druhý z menovaných zvykov sa môže v súčasnej dobe javiť ako neprimeraný, až bizarný, a faktom je, že aj v časoch, kedy sa tešil veľkej obľube, mal súčasne svojich odporcov, no v konečnom dôsledku to bol jeden zo spôsobov uchovania si spomienky na blízku osobu, ktorý bol populárny aj vďaka cenovej dostupnosti pre všetky spoločenské vrstvy.

Hra kombinujúca fakty do celku, správajúcom sa v konečnom dôsledku ako fikcia, vo veľkej miere čerpá niektoré námety zo Zápiskov Malteho Lauridsa Briggeho od Rainera Mariu Rilkeho (v hre je použitá aj jeho báseň Slepá v mojom preklade), v menšej miere je tu prítomných niekoľko motívov z diela Jakob von Gunten od Roberta Walsera – ide však skôr o ich voľnú interpretáciu, či pokus o prenesenie nešpecifikovanej, nepokoj vyvolávajúcej nálady, vinúcej sa dielom. Nemenej významnú súčasť hry predstavujú úryvky nájdených zápiskov a korešpondencie neznámych ľudí z 19. a začiatku 20. storočia z môjho archívu opisujúce posledné dni zosnulého a priebeh pohrebu, ale aj citácie článkov z dobovej tlače viažuce sa k poprave Maximilána Habsburského, mexického cisára. V dobe, keď sme so smrťou stratili priamy kontakt, kedy svojich najbližších nechávame umierať v chladnom nemocničnom prostredí a kedy nám médiá prezentujú smrť ako atrakciu, bolo mojím zámerom pracovať s témou smrti ako s intímnou udalosťou odohrávajúcou sa v úzkom kruhu najbližších príbuzných s dôrazom na rozmanité rituály s ňou spojené. Pri vytváraní výtvarnej stránky predstavenia/performancie som vychádzal zo symboliky založenej na dichotómii čiernej reprezentujúcej smrť, smútok, či tmu, a zlatej odkazujúcej na kresťanskú tradíciu zmŕtvychvstania a večný život. Prevažnú časť soundtracku k predstaveniu som vytvoril v mobilných aplikáciách a s použitím rôznych samplerov a zvukových manipulácií.

Projekt bol premiérovo uvedený v Záhrade-CNK v Banskej Bystrici v roku 2013. V predstavaní som účinkoval spolu s Lenkou Luptákovou, Tomášom Mischurom a Janou Oľhovou.

Scenár Asile de nuit bol publikovaný vo Vlne 59/2014.


záznam predstavenia, trailer a teasery
booklet
plagát