Výstava bola koncipovaná do pomyselných troch línií: na projekte participovali umelci, ktorých umelecký program bol z rôznych smrteľných príčin ukončený predčasne (Ivan Kasaj, Eugen Nevan, Cyprián Majerník, Bety Majerníková, Jozef Mihál, Michal Moravčík, Zolo Palugyay, Boris Perfecký); ďalej sa prezentovali autori, ktorých smrť blízkej osoby poznačila a ovplyvnila aj časť ich umeleckej práce (Peter Barényi, Mira Gáberová, Katarína Janečková Walshe, Jana Kapelová) a nakoniec boli na výstave zastúpení aj umelci, ktorých tvorbu ovplyvňujú či ovplyvňovali rôzne prejavy a podoby smrti (Robert Bielik, András Cséfalvay, Martin Gerboc, Vincent Hložník, Filip Jurković, Adam Novota, Maroš Rovňák, Rudolf Sikora, Boris Sirka, Jozef Vrtiak, Vladislav Zabel).
„Cez rôzne príbehy o smrti sme vytvorili konzistentný príbeh smrti. Prístup ku koncipovaniu výstavy bol postavaný na neteoritických a nekurátorskych princípoch. Primárnym cieľom bolo nemorbídne, bez pátosu odkomunikovať rôznu podobu smrti, jej následkov a dôsledkov. Návštevník mal možnosť konfrontovať svoj život s dielami o smrti a zároveň mohol sebareflexívne pristúpiť k sebe, prípadne k svojmu osobnému zážitku so smrťou, lebo súčasťou života je aj smrť,“ pokračuje Niczová.
„Výstava v troch celkoch priniesla „podoby smrti“, ktoré môžu byť spomienkou, konfrontáciou, vyrovnávaním sa so stratou blízkeho i estetickou reflexiou. Bolo pre nás potešením, že nadčasovosť témy oslovila každého, kto smrť stretol a učí sa s ňou žiť. Lebo smrť je iba jedna, má však mnoho podôb. V priestore Reprezentačných sál sme návštevníkovi dali pocit, že nie je hanba priznať si bolesť, plač, smútok, pretože smútenie po smrti blízkeho človeka je dôležité. Taktiež sme sa snažili aj na základe empirickej skúsenosti so stratou blízkej osoby využiť jedinečnú arteterapeutickú schopnosť umenia a jeho pôsobenia na človeka.”
K projektu vydali publikáciu Príbehy (o) smrti, ktorá má charakter zborníka a sú v nej publikované štúdie od odborníkov z rôznych oblastí Patrícia Dobríková (špecialistka v odbore paliatívnej starostlivosti), Sabína Gáliková Tolnaiová (filozofka), Michal Havran (žurnalista), Monika Hudecová (klinická psychologička), Luboš Kürthy (historik umenia).
Maroš Rovňák 