Deň, ktorý končil Veľkým pádom, začínal rannou búrkou.
Peter Handke, Veľký pád
Knižná kultúra, kabinet, múzeum, fotografia, melanchólia sú klasické moderné inštitúcie. Vystavení umelci a umelkyne pracujúci v médiu fotografie využívajú objektív dejín a reflektujú minulé udalosti, mytológie alebo storočie trvajúce fotografické tradície. Tieto prostriedky využívajú pre analýzu “onoho dnes”, stavu úzkosti, úzkosti, ktorá pramení zo stavu, keď “náš život postráda akúkoľvek tragédiu“ (Tereza Zelenková). Britský psychoanalytik Adam Phillips sa pýta, či kultúra tak posadnutá šťastím nevychádza v skutočnosti z obrovského zúfalstva, pričom našu (melancholickú) túžbu po nežitých životoch v kontexte neoliberalizmu označuje za stav, v ktorom sme stalkovaní našimi životnými možnosťami.
Radek Brousil a Jan Pfeiffer vyňali kontroverznú smrť bývalého československého ministra Jana Masaryka krátko po nástupe komunistickej moci z mediálneho a politického diskurzu a zasadili ju do metafory a estetiky pádu, reprezentovanej neskoro romantickým archetypálnym obrazom Böcklinovho “Ostrova mŕtvych” (1880-1886), reprodukcia ktorého bola začiatkom dvadsiateho storočia bežnou výbavou stredoeurópskych domácností, ako poznamenal Nabokov. Digitálna fotografia reprodukcie sošky z Masarykovho stola pracuje s princípmi futuristickej fotodynamickej fotografie, ktorá usilovala o to zachytiť tragickú pauzu, gesto teroru, jednu scénu intímnej drámy.
Archeológia modernity je aj archeológiou melanchólie. Tereza Zelenková ponúka muzeálnu expozíciu melanchólie, ale rovnako aj melancholickú expozíciu múzeí, ako miest podliehajúcim zmene a zániku. Jej pohľad na procesy zo zázemia inštitúcie je skôr psychoanalytickým pozorovaním, ako v prípade Freudovej pracovne, ktorú Zelenková odkrýva ako scénu sna, ópiový brloh. Kde namiesto na kanonický chaise-longue zamierila pohľad na primitivistický a falocentrický tvar Freudovej stoličky. Cez stoličku navrhnutú dizajnérom špeciálne pre Freuda a jeho čitateľské potreby tak nachádza autorka predovšetkým Freuda čitateľa.
Maroš Rovňák pracuje s textom Kladivo na čarodejnice a románom katalánskeho spisovateľa Jaumé Cabreho Priznávam, že o spisovateľovi a historikovi, ktorý sa na pokraji duševného ochorenia rozhodne pátrať po koreňoch zla. Sound a video art, v ktorom Rovňák pracuje s daguerrotypiou v kontexte digitálnej fotografie a s estetikou beštiálneho/noisového zvuku je rituálnou očistou.
Michaela Knížová sa vo svojich polaroidoch, ktoré vznikajú náhodne na cestách, pridržiava vizuálnych melancholických klišé spojených s blackmetalovou a gotickou scénou 80-tych a 90-tych rokov a alternatívymi životnými fantáziami. “Das Trauma der Geburt” je odkazom na knihu viedenského psychoanalytika Otta Ranka, pre ktorého je zrod prototypom všetkej úzkosti. Knížová pracuje s násilím a silou imaginácie zrodu, s nenarodeným “ja” a vôľou ku kreativite.
Je umelec znova padlým estétom a univerzálnym schizofrenikom nachádzajúcim v materialite obrazu a znaku hlbšiu interpretačnú skúsenosť? Výstava vedie paralely s fin de siécle, ktorý bol okrem iného tiež odpoveďou na technologické zmeny a kritikou materializmu, buržoáznej spoločnosti a liberálnej demokracie, obdobím prelomu, ako ho zažívame dnes.
Ivana Komanická, kurátorka výstavy
9. 11. 2017 – 13. 1. 2018 Krokus galéria, Bratislava
Maroš Rovňák 