Záznam performancie s Petrou Kriváčkovou na festivale New Poetry Forms 2018, Kasárne/Kulturpark, Košice. Video-art / sound-art / text © Maroš Rovňák 2016 – 2018. Venované Martine Kušnírovej in memoriam.
English Version
The multidisciplinary project In Absentia was presented in the autumn of 2018 at the New Poetry Forms festival in Košice as a work in progress. The work is dedicated to the memory of Martina Kušnírová, who was murdered in early 2018 alongside her fiancé, investigative journalist Ján Kuciak, as a victim of tragic coincidence.
The work takes on the character of a spiritual ritual, archetypalizing this specific tragic event into a universal dimension. The dominant visual element is a video recording of a boat journey to the San Michele cemetery in Venice, whose atmosphere directly evokes Arnold Böcklin’s symbolist cycle, Isle of the Dead (1880 – 1901).
The auditory component is built upon the recitation of a lyrical text—a sort of imaginary dialogue with the deceased. The sound is digitally manipulated in real-time through delays and pitch-shifting. This deconstruction of the voice unfolds against the backdrop of an original sound composition, alternating between meditative passages and disruptive tones. The opening sequence, utilizing the sounds of Tibetan dung čen horns, directly references rituals for accompanying the dead, thereby anchoring the work within a sacral, timeless framework.
Multidisciplinárny projekt In Absentia bol uvedený na jeseň 2018 v rámci festivalu New Poetry Forms v Košiciach ako dielo v procese (work in progress). Dielo je venované pamiatke Martiny Kušnírovej, ktorá bola začiatkom roka 2018 zavraždená spolu so svojím snúbencom, investigatívnym novinárom Jánom Kuciakom, ako obeť tragickej súhry okolností.
Dielo nadobúda charakter spirituálneho rituálu, ktorý archetypizuje túto konkrétnu tragickú udalosť do univerzálnej roviny. Dominantným vizuálnym prvkom je videozáznam plavby na benátsky cintorín San Michele, ktorého atmosféra priamo evokuje symbolistický cyklus Arnolda Böcklina Ostrov mŕtvych (1880 – 1901).
Auditívna zložka diela je postavená na recitácii lyrického textu a akéhosi pomyselného rozhovoru s mŕtvou. Zvuk je v reálnom čase digitálne manipulovaný prostredníctvom oneskorovania a zmien výšky tónu. Táto dekonštrukcia hlasu prebieha na pozadí autorskej zvukovej kompozície, v ktorej sa striedajú meditatívne pasáže s rušivými tónmi. Úvodná sekvencia s využitím zvukov tibetských trúb dung čen priamo odkazuje na rituály odprevádzania mŕtvych, čím dielo fixuje v sakrálnom, nadčasovom rámci.
















