Script, stage set, costumes, and music: Maroš Rovňák / Scenár, javiskový set, kostýmy a hudba: Maroš Rovňák
Research sources: Diana Washington Valdez, Charles Bowden; Juliet Wilson-Bareau, Albert Boim, John Elderfield / Odborné zdroje: Diana Washington Valdez, Charles Bowden; Juliet Wilson-Bareau, Albert Boim, John Elderfield.
English version
10,000. Gospel for Roses is a contemplation on violent death and collective trauma. Produced under the informal collective Pominuteľné divadlo (Transient Theatre), the project serves as a loose continuation of my previous multidisciplinary group performance Asile de nuit (2013). At its premiere (December 2014, Záhrada-CNK, Banská Bystrica), the performance featured professional actresses Mária Danadová, Lenka Luptáková, Jana Oľhová, and opera singer Dominika Doniga.
Through an opening prologue by Queen Elizabeth I of England (J. Oľhová), the piece reflects on the persistent threat of death—as seen through a child’s eyes—and mortality itself. The tragic fate of Emperor Maximilian of Mexico is reframed as an aesthetic problem by an art historian (L. Luptáková) analyzing Edouard Manet’s series The Execution of Emperor Maximilian (1867–1869). This analysis serves as a bridge to the issue of femicides—sexually motivated murders of women in the Mexican state of Chihuahua. The stories of a mother searching for her lost daughter (J. Oľhová) and an imprisoned American journalist (M. Danadová) attempt to portray the pervasive corruption that allows Mexican drug cartels to kidnap, rape, and murder young innocent women with impunity.
The work is rich in visual references, particularly to the art of Joseph Beuys—evident in the equilateral cross on Elizabeth I’s corset and the felt-covered stage components. A dark interpretation of Frida Kahlo also appears, dressed in black with a crown of black flowers (J. Oľhová). The soundscape consists of unsettling electronic textures of my own composition. The emotional narratives of the protagonists eventually dissolve into the non-verbal vocalizations of a singer embodying the dead daughter as a bride (D. Doniga). Utilizing both operatic and extended vocal techniques, her voice is digitally manipulated in real-time and layered through samplers. The resulting auditory structure is intended as a universal metalanguage for sharing the incommunicable experience of horror and the pain of loss.
Death as Self Expression, An Essay about 10 000. Gospel for Roses by O. Bálint
Death as Self-expression by Orszolya Bálint, review of the stage performance
Slovenská verzia
10 000. Evanjelium pre ruže je kontempláciou o násilnej smrti a kolektívnej traume. Projekt, realizovaný pod hlavičkou neformálneho zoskupenia Pominuteľné divadlo, voľne nadväzuje na moju predchádzajúcu multidisciplinárnu skupinovú performanciu Asile de nuit (2013). V premiére performancie (december 2014, Záhrada-CNK, Banská Bystrica) sa spolu so mnou predstavili profesionálne herečky Mária Danadová, Lenka Luptáková, Jana Oľhová a operná speváčka Dominika Doniga.
Prostredníctvom úvodného prológu anglickej kráľovnej Alžbety I. (J. Oľhová) zaznievajú detské úvahy o neutíchajúcej hrozbe smrti, ako aj o smrti samotnej. Tragický osud mexického cisára Maximiliána Habsburského sa tu stáva estetickým problémom v analýze historičky umenia (L. Luptáková), skúmajúcej Manetov maliarsky cyklus Poprava cisára Maximiliána (1867 – 1869). Ten tvorí zároveň akési premostenie k tzv. femicides – sexuálne motivovaným vraždám žien v severomexickom štáte Chihuahua. Príbehy matky, ktorá stratila dcéru (J. Oľhová), a uväznenej americkej novinárky (M. Danadová) sú pokusom o vykreslenie rozsiahleho korupčného systému, ktorý umožňuje mexickým narkobarónom beztrestne unášať, znásilňovať a vraždiť mladé nevinné ženy.
V diele sa nachádza množstvo vizuálnych odkazov, predovšetkým na tvorbu Josepha Beuysa – či už v podobe rovnoramenného kríža na korzete Alžbety I., či scénických komponentov obalených plsťou. Objavuje sa tu aj temná verzia Fridy Kahlo v čiernom kostýme s čiernymi kvetmi na čelenke (J. Oľhová). Auditívnu zložku tvoria mnou vytvorené rušivé elektronické textúry. Emotívne rozprávanie jednotlivých protagonistiek sa v závere performancie láme do nonverbálneho hlasového prejavu speváčky stelesňujúcej mŕtvu dcéru ako nevestu (D. Doniga). Speváčkin hlas, využívajúci operné a rozšírené techniky spevu, je digitálne manipulovaný v reálnom čase a vrstvený pomocou samplerov. Výsledná zvuková štruktúra je mienená ako univerzálny metajazyk na zdieľanie neprenosnej skúsenosti hrôzy a bolesti zo straty.
Smrť ako sebavyjadrenie, esej O. Bálint o 10 000. Evanjelium pre ruže
Orszolya Bálint: Smrť ako sebavyjadrenie, recenzia predstavenia
Maroš Rovňák, multidisciplinary artist / multidisciplinárny umelec 