Blog
In absentia/Línia matky – fotoset Kataríny Baranyaiovej
Tento projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
V podcaste SNG Queer identita / queer umenie – Alexandra Tamásová s Marošom Rovňákom a Andrejom Dúbravským
In absentia/Línia matky – pozvánka

7 vecí o queer umení v zbierkach slovenských galérií / 7 things about queer art in Slovak gallery collections
Pripravila Alexandra Tamásová, kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia SNG / by Alexandra Tamásová, Curator of Modern and Contemporary Art Collections of the Slovak National Gallery
Text bol publikovaný 6. októbra 2021 na portáli Medium v rámci SNG-online / The text was published on 6 October 2021 on the Medium portal within SNG-online

scroll down for English version
Maroš Rovňák (1972) je autorom strednej generácie, jedným z mála (popri Anne Daučíkovej), ktorý už vo svojej skoršej tvorbe okolo roku 2000 riešil queer problematiku. Štúdium absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2002) a v ten istý rok sa stal finalistom Ceny Oskára Čepana, kde v rámci výstavy finalistov prezentoval aj sériu textilných objektov/korzetov pre homofóbnych slovenských politikov a cirkevných predstaviteľov (Korzet pre Jána Čarnogurského, Kazula pre Jána Sokola a Korzet pre Pavla Hrušovského).
Okrem týchto prác autor vytvoril viacero menej explicitných diel dotýkajúcich sa témy queer identity. Spomeniem aspoň Byť ženou je byť blízko bolesti (1999/2000, spolupráca s Monikou Barcziovou). Ide o kombináciu fotografií a bodyartu. Autor si dal na podbruško vyrezať jazvu v tvare embrya. Rovňák uvádza, že dielo pojednáva „všeobecnejšie o sexualite a o stieraní rodových rozdielov s odkazom na staré rituály a kultúry, kde vnímanie sexuality nebolo bipolárne.“ [3]
V prípade korzetov je už zo samotného názvu zrejmé, že ide o spoločensky kritický, resp. aktivistický projekt. Všetci traja adresáti textilných objektov svojimi činmi aj vyjadreniami upierali práva (konkrétne možnosť registrovaných partnerstiev) queer ľuďom na Slovensku.
Zaujímavosťou je, že (ako si všíma Eva Kapsová[2]) queer identita samotného autora bola domácou kunsthistóriou otvorene komunikovaná prvý raz až v roku 2009 v rámci publikácie Kataríny Rusnákovej Rodové aspekty v súčasnom vizuálnom umení na Slovensku. Dovtedy sa v domácej umenovednej literatúre hovorilo maximálne o feministickom umení, pojem queer sa objavoval len v prekladoch zahraničných publikácií.
Maroš Rovňák (1972) is a mid-generation artist, one of the few (alongside Anna Daučíková) who addressed queer issues in his early works around the year 2000. He graduated from the Academy of Fine Arts in Bratislava (2002) and in the same year became a finalist of the Oskár Čepan Award, where, as part of the finalists’ exhibition, he also presented a series of textile objects/corsets for homophobic Slovak politicians and church officials (Corset for Ján Čarnogurský, Chasuble for Ján Sokol, and Corset for Pavol Hrušovský).
In addition to these works, the author created several less explicit works touching on the theme of queer identity. One example is “To be a woman is to be close to pain” (1999/2000, a collaboration with Monika Barcziová). It is a combination of photographs and body art. The artist had a scar in the shape of an embryo carved into his abdomen. Rovňák states that the work deals “more generally with sexuality and the blurring of gender differences with reference to old rituals and cultures where the perception of sexuality was not bipolar.” [3]
In the case of the “corsets,” it is clear from the title itself that this is a socially critical, or even activist project. All three recipients of the textile objects, through their actions and statements, denied the rights (specifically the possibility of registered partnerships) of queer people in Slovakia.
Interestingly, as Eva Kapsová notes [2], the queer identity of the artist himself was openly communicated by domestic art history for the first time in 2009 in the publication by Katarína Rusnáková, “Gender Aspects in Contemporary Visual Art in Slovakia.” Until then, domestic art history literature had at most spoken about feminist art, and the term “queer” appeared only in translations of foreign publications.

















